Koncom februára a začiatkom marca sa vo vyše 20 nemeckých a poľských mestách konali akcie proti pracovným a mzdovým podmienkam vo firme OBI. Väčšinovým vlastníkom OBI je medzinárodný gigant Tengelmann Group. Protesty boli reakciou na potláčanie odborov v pobočke OBI v Krakove a mobbing vo firme. Protesty organizovali prevažne anarchosyndikalisti z FAU (MAP Nemecko) a ZSP (MAP Poľsko).

Zlé pracovné podmienky, úrazy a BOZP

Napriek tomu, že mzdy v poľských pobočkách sa líšia, väčšinou sa pohybujú okolo sumy 350 eur mesačne. Ženy zarábajú o poznanie menej ako muži. V niektorých obchodoch fungujú tzv. „flexibilné zmeny“, pričom niekedy sa pracuje štyri hodiny a inokedy až desať hodín. Zmeny si pracujúci nemôžu plánovať sami a nedajú sa ani predvídať (nie sú pravidelné). Pracuje sa často aj v nedeľu či v iné dni, kedy sa zvyčajne nechodí do práce. Problémy spôsobuje pracujúcim aj svojské počítanie nadčasov a sociálny fond, ktorý nezodpovedá ich výkonom.

Objavili sa aj informácie o zraneniach, najmä pri prevoze ťažkých predmetov, a sťažnosti na zastaraný strojový park. Keď na pracovisko príde kontrola Inšpektorátu práce, zamestnanci musia často na príkaz zamestnávateľa schovať nevhodné palety, rebríky a plošiny, a predavači majú zákaz privážať tovar na oddelenia a vyvážať odpad, aby inšpekcia nepostrehla porušenie BOZP.

Pracovníci v krakovskom OBI žiadajú vyplácanie mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu a cez sviatky a tiež limitovanie neustálej rotácie zamestnancov, čo spôsobuje v predajni len chaos. O zlých pracovných podmienkach vo firme informovali aj viaceré médiá.

Mobbing

Ďalším problémom je mobbing, čiže rôzne útoky na dôstojnosť pracujúcich (http://cs.wikipedia.org/wiki/Mobbing). Ide hlavne o šikanu alebo nepriame vyhrážanie stratou zamestnania. Napríklad šéf pobočky OBI v Lodži sa riadi heslom: „Nepáči sa ti práca? Nikto nie je nenahraditeľný.“ Jednou z foriem nátlaku na zamestnancov sú aj sankcie (disciplinárne upozornenia) za informovanie o zlých pracovných podmienkach, na čo doplatil jeden pracovník vo Walbrzychu.

Pred dvoma rokmi sa pracovníci OBI v Lodži sťažovali na takmer rok trvajúce peklo, kedy sa báli chodiť do práce. O tomto správaní bola informovaná poľská aj nemecká centrála a v médiách sa objavil nasledujúci citát: „Regionálny riaditeľ počas návštevy našich predajní prejavoval svoju nespokojnosť s úrovňou vystavenia tovaru tak, že kopal do kartónových obalov s krehkým tovarom a pritom neslušne nadával. Namiesto toho, aby konštruktívne zorganizoval prácu, nahlas vyjadroval svoju nespokojnosť. Dokonca hodil do jedného z nadriadených noviny, čo pobúrilo klientov a predavačov. Neskôr v hneve poškodil iný tovar.“ Vedenie OBI sa k veci vyjadrilo nasledovne: „Výsledok skúmania spokojnosti zamestnancov, ktoré uskutočnila nezávislá firma v októbri minulého roku [2008], a úroveň fluktuácie zamestnancov predajni v Lodži sú rovnaké ako v iných našich predajniach.“

Riaditeľa OBI v Opoli obvinili z mobbingu po tom, ako na všeobecne prístupnom mieste vyvesil zoznam pracovníkov, ktorí meškali 2 minúty do práce. Keď rovnakí zamestnanci pracovali nadčas, nijakej odmeny sa nedočkali.

Keď zamestnankyne a zamestnanci predložia svoje požiadavky vedeniu, dostanú odpoveď, že sa chystá prepúšťanie. Zamestnanec z Krakova uviedol koncom apríla 2011 na diskusnom fóre, kde sa preberajú podmienky vo firme, toto: „Pracujem v jednej z krakovských predajní OBI. Podmienky sú dosť mizerné. Mám nízku výplatu, z ktorej mi po zaplatení účtov nezostane nič. Keď som požiadal o zvýšenie mzdy, vysmiali ma. Riaditeľ mi začal vyratúvať všetky moje prešľapy. Pozitívne veci nespomenul. Tzv. „V testy“ sú jedna veľká paródia. Pracujem na oddelení záhrada. Jeden z kolegov odišiel na dovolenku a mňa presunuli na oddelenie elektro. Pritom nemám o elektronike ani šajnu. Samozrejme, objavil sa V test, z ktorého som dostal 43%. Vedúci mi hrozili prepustením. O prémiách môžem len snívať. Dali nám také ciele, že ich nesplníme ani v ďalšej sezóne.“

V test je nástroj, ktorý slúži na hodnotenie pracovníkov. Problém je v tom, že zamestnávateľ zadáva zamestnancom ďalšie a ďalšie úlohy, ktoré bezprostredne nesúvisia s predajom tovarov, a prikazuje im obsluhovať oddelenia, ktorých sortiment nepoznajú. Výsledok testu je teda často nezmyselný.

„Racionalizácia“

V mnohých pobočkách dosadzuje vedenie agentúrnych pracovníkov namiesto stálych. V rámci úsporných opatrení prišlo OBI aj s nápadom nahradiť ľudí pri pokladniach elektronickými pokladňami. Ide o experimentálny projekt, ktorý bol začiatkom roka spustený vo varšavskej pobočke.

Potláčanie odborov

Odbory sa začali prvýkrát formovať v roku 2001 vo Varšave, firme sa však podarilo potlačiť ich. K ďalšiemu pokusu došlo až v novootvorenej pobočke v Krakove v roku 2010. Vedenie najprv prepustilo jednu odborárku, čím pohrozilo ostatným kolegom a kolegyniam. Hoci si našla prácu v konkurenčnej firme, vedenie túto firmu kontaktovalo a informovalo ju o odborových aktivitách novej zamestnankyne, čo viedlo k jej prepusteniu. Spor sa skončil mimosúdnou dohodou s OBI. Po niekoľkých týždňoch bol prepustený ďalší odborár. Firma sa zároveň pokúša zvýšiť tlak na aktívnych zamestnancov a existujú informácie o pláne najať do vedenia nových ľudí, známych potláčaním odborov.

Odbory sa v súčasnosti usilujú o podpísanie kolektívnej zmluvy s vedením a o vytvorenie siete odborov vo viacerých poľských mestách.

Január až marec 2011 – medzinárodné solidárne akcie

Prvé protestné akcie proti podmienkam v OBI sa v Poľsku konali začiatkom januára 2011 napríklad vo Varšave a Vroclave. Zamestnanci a zamestnankyne OBI požiadali o pomoc ľudí v Nemecku, kde sa nachádza sídlo koncernu. Výsledkom boli solidárne akcie organizované 12. februára miestnymi skupinami zväzu FAU pred obchodmi OBI v Hamburgu a Wiesbadene. Obe akcie ukázali, že o pracovné podmienky sa zaujímajú nielen miestni pracovníci, ale aj zákazníci. Týmto akciám sa potešili aj kolegovia a kolegyne z Krakova a prišli s nápadom pripomenúť sa vedeniu OBI spoločnými akčnými dňami v Nemecku aj Poľsku, aby firmu prinútili splniť požiadavky a ukončiť nátlak voči zamestnancom. Oslovili ZSP a tí spoločne s FAU zorganizovali počas 2 dní takmer 20 akcií.

Akcie prezentovali požiadavky pracujúcich v Poľsku:
- nárast miezd o 125 eur mesačne
- modernizácia starého a nebezpečného zariadenia (napr. vysokozdvižných vozíkov)
- zrušenie platovej diskriminácie žien
- koniec zastrašovania členov odborov a mobbingu
- zrušenie elektronických pokladní
- príplatok 25 eur za prácu v nedeľu
- zrušenie poplatku zamestnancov za vyčistenie pracovného oblečenia
- voľno 24. a 31. decembra

Zamestnancom sa nepáči ani najímanie agentúrnych zamestnancov ako náhrady za kmeňových a požadujú zlepšenie zdravotných a bezpečnostných noriem.

Dňa 25. februára sa konal protest v Berlíne, 26. februára vo Varšave, Vroclave, Krakove, Katoviciach, Czestochowej, Dabrowej Gorniczy, Gorzowe, Aachene, Kieli, Bonne, Freiburgu, Halle, Hamburgu, Solingene, Opladene, Hildene, Russelheime a Recklinghausene a 28. februára v Bytome. 5. marca sa odohrali ďalšie solidárne akcie v poľských mestách Opole, Tychy a znova v Bytome (tu ich organizovali aktivisti z odborového zväzu IP-Juh a Anarchistickej federácie).

V Bonne sa akcie pri OBI zúčastnili miestne skupiny zväzu FAU a organizácie ASJ (Anarchosyndikalistická mládež). Aktivisti distribuovali letáky na parkovisku pred obchodom. Zákazníci prijali akciu kladne, čomu sa s nevôľou prizerala bezpečnostná služba a vedúci prevádzky.

Podobný scenár sa opakoval aj v Hamburgu, kde sa členovia FAU s transparentmi zhromaždili na parkovisku pred OBI a rozdávali letáky, ktoré nechali aj v obchode na poličkách a v informačných stojanoch.

Predchádzajúce medzinárodné solidárne akcie

Koncern Tengelmann Group sa s nespokojnosťou odborárov stretol už v minulosti. V roku 2006 obťažovalo vedenie jednej z predajní PLUS (v tom čase vo vlastníctve Tengelmannu) v španielskej Seville pracovníčku, ktorú neskôr prepustili. Reakciou boli solidárne akcie v Španielsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. V Nemecku zorganizovali FAU a ďalší podporovatelia solidárne akcie vo viac ako sedemdesiatich obchodoch PLUS v niekoľkých nemeckých mestách. Tengelmann musel varovať vedúcich filiálok pred možnosťou ďalších akcií. V centrále koncernu sa obávali poškodeniu imidžu do takej miery, že pozvali delegáciu FAU, aby im vysvetlila, prečo sa konajú akcie v Nemecku, keď odborárku (členku CNT) prepustili v španielskej pobočke. Delegáti manažmentu vysvetlili, že ak chcú predísť ďalším akciám, musia sa postarať o vyriešenie problému v Španielsku.

ZSP a FAU sa angažujú v tomto spore so zámerom brániť všeobecné právo pracujúcich organizovať sa v odboroch. OBI v súčasnosti nemá zastúpenie na Slovensku, ale napríklad v susednom Česku áno.

Spracoval Matúš Straka, Michal Tulík a Daniel Drevený